POTRAVINOVÉ ALERGÉNY

POTRAVINOVÉ ALERGIE A INTOLERANCIE

sa stávajú novou epidémiou dnešnej doby. Množstvo ľudí má najrôznejšie zdravotné problémy, ktoré dáva do súvisu s potravinami. Veľmi často vedú k obmedzeniam v stravovaní, niekedy mimoriadne nepríjemným a radikálnym. Napriek diétam však ťažkosti pretrvávajú, pacienti absolvujú rad vyšetrení s otáznym výsledkom. Mnohí sa utiekajú k alternatívnym postupom, vyšetreniam u liečiteľov (dnes namiesto sklenenej gule vybavených rôznymi záhadnými prístrojmi), hľadajú pomoc v prílohách časopisov či na internete.

Úlohou alergológa je odlíšiť ťažkosti podmienené alergiou od iných zdrojov ťažkostí. Existuje viacero diagnostických metodík na vyšetrenie potravinovej alergie. Kožné testy na potraviny majú obmedzený význam, ich reprezentatívnosť nie je jednoznačná (to značí pozitívny test nemusí byť jednoznačným dôkazom alergie, naopak negatívny test ju nevylučuje). Môžu nám pomôcť vytipovať okruh alergénov, na ktoré sa ďalej zameriavame. Laboratórne sa vyšetrujú „alergické“ protilátky (špecifické IgE) proti potravinám.

Existuje štandardný súbor diagnostických testov na základné potraviny, okrem toho je v ponuke laboratórií širšie spektrum testov na rôzne konkrétne potraviny. Z pohľadu alergológa zbytočným vyšetrením je testovanie špecifického IgA (pozor – ide o iné vyšetrenie ako špecifické IgE!), ktorého pozitivita nie je dôkazom potravinovej alergie a výsledky sú v prípade alergie priam zavádzajúce. Je poľutovaniahodné, že dôvody na jeho vykonávanie sú viac komerčné ako medicínske…

Novšou metodikou je molekulová diagnostika (vyšetrenie alergénových komponentov), ktorá dokáže urobiť ešte hlbšiu analýzu protilátok proti potravinám. Má však niekoľko úskalí, od dostupnosti, vyšších finančných nákladov na vyšetrenie až po náročnosť interpretácie získaných dát. Očakávanie pacienta, že rozbor krvi všetko odhalí, je len zbožným prianím; laboratórna diagnostika nám, samozrejme, môže významne pomôcť.

Súčasťou vyšetrenia sú expozičné testy: podanie vytipovaných potravín pacientovi a sledovanie nasledujúcej reakcie. Ako objektívna metóda sa používajú expozičné testy, pri ktorých sú potraviny podané vo forme kapsličiek, aby pacient nevedel pohľadom rozlíšiť, čo požil. Porovnáva sa reakcia na danú potravinu oproti slepej vzorke (placebu). Metodika však nie je technologicky jednoduchá a nie je bežne dostupná. Neoddeliteľnou súčasťou vyšetrenia je celkové komplexné vyšetrenie pacienta a vyšetrenie ďalšími špecialistami podľa charakteru ťažkostí (gastroenterológ, kožný lekár a iní). Treba povedať, že existuje celý rad ochorení v súvislosti s potravinami, ktoré nie sú spôsobené cestou alergie (nedostatok tráviacich enzýmov, metabolické ochorenia, zápalové ochorenia tráviaceho traktu a mnohé ďalšie). Pokušenie „zvaľovať“ všetky problémy na alergiu je veľké tak u pacientov ako aj u ďalších lekárov.

Hlavné potravinové alergény:

  • Kravské mlieko
  • Slepačie vajce
  • Arašidy
  • Orechy
  • Mäkkýše a kôrovce
  • Ryby
  • Pšenica a obilniny
  • Sója

Odhaduje sa, že asi 90% potravinových alergií spôsobuje týchto osem druhov potravín.  Príznaky u alergika môžu spustiť už stopové množstvá jeho alergénu v strave.