LIEČBA ALERGIE POČAS GRAVIDITY
Pri liečbe chorôb so zdĺhavým priebehom, medzi ktoré patria aj alergie, sú dve základné požiadavky: aby liečba bola účinná a súčasne aby bola pre pacienta bezpečná. Neexistuje snáď taký liek, ktorý by absolútne napĺňal obe tieto požiadavky. Pri závažných stavoch sa niekedy musí použiť aj liečba s rizikom významných nežiaducich vedľajších účinkov. Inokedy je požiadavka na bezpečnosť liečby prvoradá, aj keď sa nedosiahne jej stopercentná účinnosť. Práve gravidita predstavuje obdobie s mimoriadnym dôrazom na bezpečnosť liečby, s prioritou výberu liekov s minimálnym rizikom pre vývoj plodu. Mnohé ženy užívajúce lieky proti alergii keď zistia, že sú tehotné, z obáv z nežiaducich účinkov majú tendenciu úplne vysadiť akúkoľvek liečbu.
Neuvedomujú si však, že aj neliečená choroba nie je pre vývoj plodu ľahostajná a zhoršenie stavu matky (napríklad záchvaty prieduškovej astmy) pri prerušení liečby môže predstavovať nepomerne väčšie riziko poškodenia plodu ako pokračovanie udržiavacej liečby.
Za bezpečnú sa považuje liečba alergénom (alergénová imunoterapia, hyposenzibilizácia), prakticky bez rizika sú viaceré lieky zo skupiny antihistaminík (s účinnou látkou loratadín alebo cetirizín), je možné pokračovať dokonca aj v liečbe niektorými lokálnymi (topickými) kortikosteroidmi. Práve obavy z inhalačných kortikosteroidov pri astme v gravidite (kortikofóbia) a ich vysadenie môže viesť k vzplanutiu astmy (exacerbácii astmy).
Astmatické záchvaty však predstavujú vysoké riziko pre priebeh gravidity a môžu viesť k poškodeniu plodu. Navyše pri astmatických záchvatoch sa často nedá vyhnúť použitiu systémových (celkových) kortikosterodiov, ktoré na rozdiel od lokálnych kortikoidov môžu mať vážne nežiaduce účinky. Pri zistení gravidity je najsprávnejšie pokračovať v liečbe a urýchlene konzultovať svojho lekára (alergológa), ktorý posúdi nutnosť pokračovania aj riziká liečby, ktorú podľa konkrétnej situácie upraví.
