PEĽ, PLESNE, PRACH, ROZTOČE, ALERGÉNY ZVIERAT
1. PEĽ
Peľ je najčastejšou príčinou ťažkostí pri alergii dýchacieho systému. Spúšťa ťažkosti z oblasti nosohltanu (alergická nádcha), môže však pôsobiť aj na pľúca (priedušková astma). Organizmus alergika vníma peľ ako životu nebezpečnú látku, ktorej sa bráni. Zúžením dýchacích ciest znižuje množstvo preniknutého peľu (opuch sliznice, zúženie priedušiek), tvorbou sekrétu ho odstraňuje z organizmu (vodnatá nádcha, tvorba spúta, kýchanie, kašeľ). Nepríjemné príznaky upozorňujú pacienta na nebezpečenstvo a nútia ho opustiť nebezpečné prostredie (nie vždy sa dá…).
Každá rastlina má iný druh peľu a alergizujúce pôsobenie rôznych druhov je veľmi rôzne. Niektoré druhy peľu spôsobujú alergie zriedkavo (ihličnany, ovocné stromy), iné druhy peľu sú naopak silným alergénom a veľmi častým zdrojom alergií (jelša, breza, trávy, palina, ambrózia).
Aby peľ pôsobil ako alergén, je potrebné, aby mal určité vlastnosti a aby prenikol do dýchacích ciest. Tieto vlastnosti má peľ, ktorý sa vznáša v ovzduší, niekedy aj v značných výškach a je prenášaný vzdušnými prúdmi na veľké vzdialenosti (desiatky kilometrov a viac). Z hľadiska cesty prenosu peľu môžeme rastliny rozdeliť na dve skupiny: vetrom opeľované a hmyzom opeľované. Rastliny, ktorých peľ je prenášaný hmyzom majú väčšie peľové zrnká, ktoré sú často lepkavé, aby uľpeli na telíčku hmyzu. Tieto sa nevznášajú v ovzduší a nedostávajú sa bežne vo väčšom množstve do dýchacích ciest. Naproti tomu majú rastliny opeľované vetrom menšie peľové zrniečka, ktoré sú ľahšie, ľahko sa vznášajú v ovzduší a rastlina ich produkuje v obrovskom množstve (jeden strom milióny peľových zrniečok). V peľovej sezóne sa nachádzajú prakticky všade a nie je pred nimi úniku. Zanášajú sa na ďaleké kilometre a nachádzajú sa vo výške aj stoviek metrov. Samozrejme, ich koncentrácia so vzdialenosťou od zdroja klesá. Pri domácich drevinách nemá veľký význam vyrubovanie stromov ako riešenie ochrany pred alergénmi. Vyrúbanie jedného jedinca (ktorý inak chráni a zlepšuje životné prostredie počas celého roka) podstatnejšie nezníži hladinu peľu, v regióne sa nachádzajú stovky a tisíce ďalších. Riešením pre alergikov nie sú vybetónované a vyasvaltované plochy bez vegetácie, ale správna liečba.
Z hľadiska časového priebehu môžeme rozdeliť peľovú sezónu na tri časti:
- obdobie peľu drevín: zhruba od februára do mája, v južnejších oblastiach už od januára. Najvýznamnejším alergénom je peľ liesky, jelše, brezy a niektorých ďalších drevín. Slabým alergénom je peľ ihličnanov, napriek tomu že sa niekedy objavuje vo veľkom množstve, pokrýva žltým práškom strechy, mláky, okná áut. Slabým alergénom je peľ ovocných stromov.
- obdobie peľu tráv: vrcholí od mája do konca júla. Existuje mnoho druhov tráv, je však medzi nimi značná spoločná (skrížená) precitlivenosť a až na výnimky ich jednotlivo netestujeme, len ako spoločnú zmes. Trávy patria do čeľade lipnicovitých, kam sa zaraďujú aj obilniny, s ktorými sa do značnej časti prekrývajú.
- obdobie peľu burín (presnejšie bylín): pokrýva hlavne koniec leta a jeseň – od polovice, konca júla do októbra. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov u nás patrí peľ paliny a ambrózie.
Medzi uvedenými časťami peľovej sezóny nie sú presné hranice, prekrývajú sa a podliehajú vplyvom počasia. Nástup a priebeh peľovej sezóny je do značnej miery podmienený meteorologickými podmienkami: teplotou vzduchu, dĺžkou slnečného svitu, vodnými zrážkami, veternými vplyvmi. Stanice peľovej informačnej služby zaznamenávajú prítomnosť peľu rastlín, ktoré v regióne nerastú a peľové zrnká sú donesené vzdušnými prúdmi zo vzdialenosti desiatok až stoviek kilometrov. Tak môže štartovať peľová sezóna už koncom zimy, keď v danom regióne rastliny ešte neuvoľňujú peľ, ale tento je prinesený vzdušným prúdením z južnejších oblastí (napríklad už v januári v regióne Bratislavy môže byť prítomný peľ drevín z Balkánu). V oblasti stredného Slovenska, zvolenskej kotliny býva v septembri dominujúcim alergénom peľ buriny ambrózie, ktorá v regióne takmer nerastie a peľ je importovaný vzduchom z južnejších oblastí. Keby sme sa orientovali len podľa botanického prieskumu, bez monitorovania hladiny peľu objektívnym meraním, tieto informácie by boli pre nás neznáme.
2. PLESNE
Plesne patria medzi mikroskopické organizmy zo skupiny húb. Je ich obrovské množstvo druhov a len časť z nich je škodlivá pre človeka. Plesne spôsobujú zdravotné problémy rôznym mechanizmom. Existuje celý rad plesňových (mykotických) ochorení na koži, slizniciach alebo vo vnútorných orgánoch. Asi najznámejším ochorením je kandidóza (múčnivka alebo soor). Z hľadiska alergie sú významné takzvané vzdušné plesne. Ide o plesne, ktoré sa vyskytujú nielen v domácnostiach, vo vnútorných priestoroch, ale aj vo voľnej prírode. Rozmnožujú sa mikroskopickými úlomkami, ktoré nazývame spóry a ktorú sú do určitej miery podobné peľovým zrnkám rastlín. Sú však menších rozmerov a nachádzajú sa v ovzduší v obrovských množstvách (až desaťnásobne vyšších ako počet peľových zŕn). Po vdýchnutí spôsobujú najrôznejšie prejavy alergie dýchacích ciest. Medzi najvýznamnejšie vzdušné plesne patria: Alternaria, Aspergillus a Cladosporium.
3. PRACH
V minulosti sa robili testy na takzvaný domáci prach, tieto sa však opustili a dnes sa nevykonávajú. Prach totiž nie je jednotná látka a jeho pôsobenie na organizmus nie je len cestou alergie. Prach je zmesou najrôznejších látok, ktoré sa nachádzajú v prostredí a prach z rôzneho prostredia sa veľmi líši. Iný je prach v rôznych domácnostiach, iný je prach z priemyselných objektov, z chemickej výroby, z poľnohospodárskych prevádzok. V prachu sa síce nachádzajú aj alergény (roztoče, plesne, zvieracie alergény a iné), je tam však aj množstvo iných prísad, ktoré dráždia organizmus nielen alergika, ale aj zdravého (toxické, chemické látky, mechanické čiastočky a mnohé ďalšie). Prach je pre organizmus v každom prípade dráždivá cudzorodá látka, ktorej sa po vdýchnutí snaží zbaviť kašľom, tvorbou hlienu, kýchaním. Pozitívne testy na prach nám tak nepovedia, či ide o pravú alergiu alebo iný spôsob poškodenia organizmu. Testujú sa však jednotlivé alergény, ktoré sa môžu nachádzať v prachu (hlavne roztoče, plesne a ďalšie) a pri ich pozitivite sa nastavuje špecifická protialergická liečba.
4. ROZTOČE
Roztoče sú hlavným zdrojom alergénov v bytovom prachu. Roztoče sú drobné organizmy a patria patria do triedy pavúkovcov. Najvýznamnejšie roztoče v domácnosti sú druhy Acaris a Dermatophagoides. Tieto roztoče priamo nenapádajú človeka, nie sú na rozdiel od iných roztočov parazitom. Ako alergén sa uplatňujú ich výlučky, ktoré po vdýchnutí spôsobujú alergické dýchacie ťažkosti. Hlavným miestom pôsobenia roztočov v domácnosti sú postele a matrace, nachádzajú sa tiež v kobercoch, závesoch, v plyšových hračkách. Roztočom vyhovuje bytová teplota okolo 25° a vlhkosť vzduchu okolo 55-75°. Medzi opatrenia proti roztočom patrí spôsob zariadenia a údržby domácností. Kedysi obľúbené plyšové koberce boli rajom pre roztoče, dnešný trend k hladkým podlahám len s dekoračnými koberčekmi nie na celej ploche miestností redukuje možnosti ich uchytenia. V domácnosti sa treba vyhýbať množstvu dekoračných predmetov („pracholapky“), závesom, kožušinám a podobne. Matrace a lôžkoviny je potrebné často vetrať, v zime ich vystaviť mrazu, v lete slnečnému žiareniu. Vysávače s protialergickými filtrami sú nevyhnutnosťou.
5. ALERGÉNY ZVIERAT
Zvieracie alergény patria medzi významné zdroje alergií. Najčastejšie ide o bežne chované zvieratá v domácnostiach – mačka a pes. Zvieracie alergény sa dostávajú do prostredia, kde zviera žije a stávajú sa jeho súčasťou. Po odstránení zvieraťa z domácnosti jeho alergény pretrvávajú v priestoroch vo významnom množstve, pokiaľ sa neurobí radikálna úprava, aj počas viacerých rokov. Často sa myslí, že hlavným alergénom je zvieracia srsť. V skutočnosti sú najagresívnejšie alergény nachádzajúce sa v slinách, žľazových sekrétoch a moči zvierat. Ich mikroskopické čiastočky sa vznášajú vo vzduchu, usádzajú sa na povrchoch a predmetoch. Alergik má problémy v prostredí, kde žije zviera, aj keď sa tam zviera práve v danom momente nenachádza. Najsilnejšie sú mačacie alergény, po nich nasledujú alergény psov a hlodavcov. Je častou otázkou, či je nutné odstrániť zviera z domácnosti alergika. V minulosti alergológia striktne zakazovali zvieratá v byte, dnes sa odporúčania zmiernili. Jednoznačné odstránenie zvieraťa z domácnosti je namieste, ak má pacient potvrdenú alergiu na dané zviera a má ťažkosti v tejto súvislosti. Ak sa však jedná o iný typ alergie (napríklad peľová alergia) a pacient nemá ťažkosti v súvise s kontaktom so zvieraťom, tu nie sme takí prísni.
